Počúvame to každý deň, to smutné konštatovanie: „Už som príliš starý na to, aby som sa učil cudzí jazyk!“ To isté tvrdia niektorí naši seniori o počítačoch, mobilných telefónoch, kreditných kartách a podobne. A potom oponujú: „Veď ja si cvičím pamäť, lúštim krížovky.“ Lúštenie krížoviek síce udržuje rýchlu reakciu a pamäť a možno sa tu a tam naučíte niečo nové, ale spomaliť opotrebovávanie mozgu nedokáže. Na to je potrebné byť dvojjazyčný, teda bilingválny. Je preukázané, že ak je niekto bilingválny, či už je to od detstva, alebo sa ním stane až vo zrelšom veku, pomôže mu to oddialiť prejavy mentálneho starnutia a zlepšiť fungovanie mozgu.
Podľa odborníkov na učenie ďalšieho jazyka nikdy nie je neskoro. Efekt sa dostaví v každom prípade. Takže všeobecne známe príslovie koľko rečí vieš, toľkokrát si človekom môžeme dnes zmeniť takto: keď poznáš viac jazykov, budeš starnúť pomalšie.
Skutočnosť, že niekto je schopný hovoriť, počúvať a myslieť v dvoch jazykoch, používať ich v bežnom živote, zbystruje jeho pozornosť. Je známe, že spracovanie verbálneho prejavu je jedným z najzložitejších procesov, aké sa v mozgu odohrávajú. Používanie dvoch paralelných jazykových systémov počas života má rad pozitívnych aspektov. Lekári zistili, že u ľudí ovládajúcich vedľa materinského jazyka ešte jeden alebo viac jazykov sa poruchy ako Alzheimerova choroba a mozgová demencia prejavili neskôr. Neskorší nástup demencie sa prejavil u všetkých viacjazyčných pacientov, bez významnejších rozdielov pohlavia, zamestnania, či života v meste alebo na vidieku.
Prepínanie medzi jazykmi, ich zvukovou charakteristikou, gramatickou štruktúrou, medzi odlišnými kultúrnymi a spoločenskými normami predstavuje veľmi významný prostriedok na udržiavanie mozgu v dobrej kondícii. Je lepší ako ktorýkoľvek z umelých tréningových programov. Bilingvalita má silnejší preventívny účinok proti demencii než akýkoľvek iný spôsob vrátane všetkých známych medikamentov.